Úvod do detskej onkológie

Čo je malígne (zhubné) ochorenie („malignita“)

Ľudské telo sa skladá z mnohých typov buniek, ktoré majú v rôznych orgánoch špecializované funkcie. Zdravé, normálne bunky sa delia a rozmnožujú podľa potrieb tela. Informácie o ich funkcii sú uložené v jadre bunky, v čiastočkách nazývaných chromozómy. Z jadra dostáva bunka aj signál na delenie, keď to situácia v tele vyžaduje (rast, náhrada poškodených tkanív). Rozmnožovanie buniek a ich životnosť je pod prísnou kontrolou. Keď sa tento kontrolný mechanizmus naruší, napríklad pri zhubnom nádore, bunky sa začnú nekontrolovane deliť . Poškodiť sa môže aj odumieranie buniek (apoptóza) (Obr.1, 2). Proces premeny normálnej bunky na nádorovú sa nazýva malígna transformácia. Z takto zmenenej bunky vzniká delením nový klon / klony nádorových buniek, ktoré sa rozmnožujú bez ohľadu na potreby tela a dajú vznik nádorovému ochoreniu. Ochorenie môže byť „systémové“, ktoré primárne postihuje lymfatický systém alebo krvotvorné tkanivo v kostnej dreni. Ak sa bunky nahromadia v jednom mieste nejakého orgánu, vytvoria „solídny“ nádor. Nádory sú benígne alebo malígne. Benígne (nezhubné) nádory zvyčajne rastú pomaly, nešíria sa do iných častí tela, zväčša neohrozujú pacienta na živote. Keď sa odstránia, zvyčajne nevznikajú nové. Problémom môžu byť vtedy, keď sa vzhľadom na svoje umiestnenie alebo rozsah nedajú odstrániť. Malígne (zhubné) nádory sa všeobecne nazývajú rakovina. Bunky v nich sú abnormálne, nekontrolovane a bez potreby sa delia, môžu prerastať do okolia a poškodzujú okolité tkanivá a orgány. Nádorové bunkymôžu preniknúť do krvného alebo lymfatického obehu, čím sa dostanú do rôznych častí tela. Uchytia sa a vytvárajú tam druhotné nádory, ktoré sa nazývajúmetastázy. Môžu tak postihnúť blízke alebo vzdialené lymfatické uzliny, pľúca, pečeň, mozog a ďalšie orgány.

Obr.1: Zdravé a poškodené bunky

Obr. 2: Poškodené a nefunkčné bunky sa zhlukujú a vytvoria nádor

Zdroj: Doc. MUDr. Emília Kaiserová, CSc.: Keď ochorie dieťa. NÁDOROVÉ OCHORENIA U DETÍ. 1. časť – Rady rodičom. 2015. Liga proti rakovine, Bratislava, 44 s, ISBN: 978-80-89201-70-9.

Ilustrácie: MUDr. Marek Pleško

Výskyt a príčiny nádorových ochorení u detí

Nádory u detí sú zriedkavé. Tvoria len 1% všetkých nádorových ochorení v celej populácii a približne len 1%zo všetkých ochorení detského veku. Významné sú tým, že napriek pokrokom v liečbe sú u detí na druhom mieste príčin smrti – za úrazmi a otravami. Incidencia, teda výskyt nových prípadov nádorových ochorení za rok, je v ostatných rokoch 140 –150 na 1 milión detí a mladistvých do 19. roku života. O niečo vyšší je vo vekovej skupine 1 -19-ročných, nižší do 14. roku života. V Slovenskej republike tak vzniká ročne do 19. roku života 170 – 190 nových zhubných nádorových ochorení.

Na vzniku onkologických ochorení sa podieľajú faktory vonkajšieho alebo vnútorného prostredia. Z vonkajších faktorov je to najmä röntgenové alebo rádioaktívne žiarenie, niektoré chemické látky, niektoré vírusy. Tieto faktory však potrebujú určitý čas nato, aby vyvolalimalígnu transformáciu buniek a u detí sú príčinou malignity veľmi zriedkavo. Z vnútorných faktorov sú to najmä choroby, pri ktorých sa zisťujú zmeny vo funkcii chromozómov v bunkách. Predpokladá sa, že vnútorné a vonkajšie faktory sa pri malígnej transformácii môžu vzájomne podporovať. Vo väčšine prípadov u detí jednoznačnú príčinu nezistíme. Aj keď je v niektorých rodinách zvýšený sklon k výskytu malignít, dôležité je vedieť, že nádorové ochorenie nie je prenosné z pacienta na inú osobu, ako je to napríklad pri infekciách.

Nádory u detí vznikajú v podobných miestach ako u dospelých, ale ich zloženie a chovaniemôže byť odlišné. Niektoré typy nádorov sa u detí vyskytujú častejšie a liečia sa ináč ako u dospelých. Jednou z podmienok úspešnej liečby je včasné zistenie choroby. U detí sú najčastejšie leukémie a nádory mozgu, na treťom mieste sú malígne lymfómy. Zriedkavejšie sú Wilmsove nádory obličiek, neuroblastómy, sarkómy kostí a mäkkých tkanív, retinoblastómy a hepatoblastómy a rôzne nádory zo  zárodkových buniek.

Zdroj: Doc. MUDr. Emília Kaiserová, CSc.: Keď ochorie dieťa. NÁDOROVÉ OCHORENIA U DETÍ. 1. časť – Rady rodičom. 2015. Liga proti rakovine, Bratislava, 44 s, ISBN: 978-80-89201-70-9.

 

Ako sa zistí nádorové ochorenie

Ak nádor nevzniká na miestach, ktoré vidíme alebo môžeme vyhmatať, príznaky často pozorujeme až vtedy, keď choroba svojím rozsahom spôsobí bolesť alebo poruchu funkcie orgánov či tkanív. Príznaky môžu byť rôzne dlhý čas nešpecifické, teda také, ako pozorujeme pri iných – neonkologických – ochoreniach: zvýšené teploty alebo infekcie, únavnosť, bolesti hlavy, kostí alebo kĺbov, občasné bolesti brucha, nechutenstvo, zmeny nálady a ďalšie (Obr. 3). Podozrenie na nádorové ochorenie vzniká vtedy, keď ani pri správnej liečbe tieto príznaky neustupujú alebo sa vracajú. V pokročilejšom štádiu už príznaky jasnejšie ukazujú na určitú malignitu. Každé podozrenie sa musí potvrdiť alebo vylúčiť ďalšími vyšetreniami.

Prvé vyšetrenie v súvislosti s malignitou sa najčastejšie uskutoční u praktického detského lekára, ktorý sa o dieťa stará. Ak dieťa dobre pozná, sám vie zhodnotiť vývoj zdravotného stavu. Pre lekára, ktorý nepozná doterajší zdravotný stav, je potrebné podrobne uviesť všetky príznaky, ktorémá dieťa v ostatnom čase, ako dlho trvajú, akú liečbu dostávalo a aký bol výsledok. Dôležitá je aj informácia o iných chronických chorobách a ich liečbe. Pri podozrení na nádorové ochorenie má význam aj informácia o onkologických chorobách v rodine.

Obr.3: Dieťa je unavené alebo podráždené…

Vždy je dôležité objektívne a dôkladné vyšetrenie vyzlečeného dieťaťa lekárom. Z pomocných vyšetrení u lekára prvého kontaktu môže byť informatívne predovšetkým vyšetrenie krvného obrazu a zastúpenie jednotlivých druhov krviniek (diferenciálny rozpočet). Charakteristické zmeny v počte a zastúpení bielych krviniek môžu už samotné upozorniť, že môže ísť o leukémiu. Treba si však uvedomiť, že zmeny v krvnom obraze vznikajú až po určitom čase vývoja choroby v kostnej dreni a preto sa niekedy zistia až pri opakovaných vyšetreniach.

Pre zistenie solídneho nádoru sú potrebné zobrazovacie vyšetrenia. Lekár prvého kontaktu má zvyčajne k dispozícii ultrazvukové (sonografické, USG) vyšetrenie a klasické röntgenové vyšetrenie (rtg ). Ak na základe uvedených vyšetrení vysloví podozrenie na onkologické ochorenie, odosiela pacienta zvyčajne na detské nemocničné pracovisko, ktoré má možnosť urobiť podrobnejšie vyšetrenia, alebo aj priamo do detskej onkologickej ambulancie či na detské onkologické oddelenie, kde sa vyšetrenia doplnia.

Zdroj: Doc. MUDr. Emília Kaiserová, CSc.: Keď ochorie dieťa. NÁDOROVÉ OCHORENIA U DETÍ. 1. časť – Rady rodičom. 2015. Liga proti rakovine, Bratislava, 44 s, ISBN: 978-80-89201-70-9.

Ilustrácie: MUDr. Marek Pleško

 

Detské onkologické centrá

Najlepšie výsledky liečby sa dosahujú sústredením pacientov do špecializovaných centier detskej onkológie, kde sa o nich stará skúsený zdravotnícky personál a lekári so špecializáciou z detskej onkológie. V Slovenskej republike sú tri centrá detskej onkológie a hematológie: v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach. Prijímajú pacientov od narodenia do zavŕšenia 18. roku života. Spolupracujú s ďalšími oddeleniami a zariadeniami, ktoré sa zúčastňujú na diagnostike a liečbe detských pacientov. Liečba sa uskutočňuje podľa medzinárodných
protokolov, centrá sa zapájajú do medzinárodných klinických štúdií a majú možnosť použiť najaktuálnejšie overené postupy. V indikovaných prípadoch spolupracujú so zahraničnými centrami detskej onkológie.

Zdroj: Doc. MUDr. Emília Kaiserová, CSc.: Keď ochorie dieťa. NÁDOROVÉ OCHORENIA U DETÍ. 1. časť – Rady rodičom. 2015. Liga proti rakovine, Bratislava, 44 s, ISBN: 978-80-89201-70-9.

Hospitalizácia

Diagnóza malignity a následné, opakované hospitalizácie vždy značia závažný zásah do života rodiny a pacienta. Pre dieťa je to úplne nový svet, s ktorýmsa zvyčajne predtým nestretlo – noví ľudia, prístroje, procedúry a naopak na rôzne dlhý čas odlúčenie od normálneho života – kamarátov, príbuzných, školy, zvykov… Prispôsobenie sa týmto podmienkam a spolupráca pri liečbe sú individuálne podľa veku a osobnosti pacienta. Pre väčšinu chorých je najdôležitejší kontakt s rodičmi a súrodencami. Jednotlivé centrá majú svoje vlastné prevádzkové režimy a predpisy, ale vždy sa umožňuje častý alebo aj nepretržitý kontakt buď tým, že rodič sa s dieťaťom prijíma na hospitalizáciu, alebo sú rozšírené návštevné hodiny. Rodičia detí, ktoré pochádzajú z väčšej vzdialenosti, môžu byť mimo návštevných hodín ubytovaní
v zariadeniach Ligy proti rakovine, ktoré sú v blízkosti nemocnice. O týchto možnostiach
sú informovaní pri prijatí dieťaťa na oddelenie. Väčšina detských oddelenímá herne pre detských pacientov, ktoré sú vybavené hrami, hračkami, počítačmi, televízormi a ďalšími
vecami, s ktorými si vyplnia voľný čas a môžu sa porozprávať alebo hrať s kamarátmi
(Obr. 4). Stará sa o nich personál, ktorý ich zamestná aj inými aktivitami. Ak dieťa nemôže
ísť zo svojej izby do herne, personál zabezpečí rôzne aktivity podľa želania a stavu dieťaťa
aj v jeho izbe. Staršie deti a adolescenti majú možnosť pokračovať v školskom vzdelávaní,
ak to ich stav dovoľuje.

Dieťa prichádza do DOC už so zisteným onkologickým ochorením, alebo sa musia urobiť ďalšie vyšetrenia, aby sa choroba potvrdila či vylúčila. Po prijatí na oddelenie sú rodičia a pacienti (primerane ich veku) informovaní o pláne vyšetrení, následne o ich výsledkoch a pláne liečby.

Cieľom úvodných vyšetrení je zistiť presný typ a umiestnenie nádoru alebo typ leukémie, prítomnosť metastáz, ale aj stav a funkciu jednotlivých orgánov, ktorá je dôležitá pre riadne podanie naplánovanej liečby. Každý pacient tak po prijatí absolvuje niekoľko vyšetrení podľa typu svojej choroby a predpokladanej liečby. Počas liečby sa opakovane kontroluje krvný obraz a vyšetrenia vnútorného prostredia a funkcie orgánov. Kontrolné vyšetrenia zisťujú odpoveď na liečbu. Viaceré sa v určitých intervaloch opakujú aj po skončení liečby, aby sa zistil prípadný návrat choroby alebo iné komplikácie.

Niektoré vyšetrenia sú nepríjemné alebo bolestivé alebo sa ich pacienti boja. U malých detí a podľa zváženia lekára a želania pacienta sa aj u starších robia takéto vyšetrenia v celkovej anestézii (narkóze) alebo v miestnom znecitlivení. Na niektorých oddeleniach personál využíva rôzne techniky aby dieťa s procedúrami zoznámil a upokojil ho.

Obr. 4: Vo voľnom čase sú na oddelení rôzne možnosti zábavy…

Zdroj: Doc. MUDr. Emília Kaiserová, CSc.: Keď ochorie dieťa. NÁDOROVÉ OCHORENIA U DETÍ. 1. časť – Rady rodičom. 2015. Liga proti rakovine, Bratislava, 44 s, ISBN: 978-80-89201-70-9.

Ilustrácie: MUDr. Marek Pleško

Svetielko nádeje
detská onkológia © 2018 DFNsP BB